Pohľad na človeka žijúceho na ulici v nás často vzbudzuje negatívne emócie. Týchto ľudí si totiž automaticky spájame so zlyhaním, neúspechom, odvrátenou stránkou života.
Dôvody, prečo sa človek stane bezdomovcom, sú pritom rôzne. Najčastejšie je to strata zamestnania, z čoho vyplynie neschopnosť platiť účty a dlhy ďalej narastajú. Inokedy sa za bezdomovectvom skrýva problémové detstvo, alkoholová či drogová závislosť.
Nech už sú príčiny akékoľvek, ľudia bez domova si zaslúžia našu pozornosť. Na Slovensku je bezdomovectvo často zjednodušované – prevláda názor, že bezdomovci si za všetko môžu sami, dokonca sa preň dobrovoľne rozhodli.
Bezdomovectvo patrí k extrémnym formám chudoby. Naša spoločnosť chápe bezdomovectvo ako úplnú absenciu bývania, resp. ako absenciu primeraného a dôstojného bývania.
V súvislosti s bezdomovcami sa zvykne hovoriť aj o syndróme komplexného sociálneho zlyhania. Čo to znamená? Zjednodušene možno povedať, že títo ľudia sa nedokázali podieľať na spôsobe života, ktorý je štandardný pre väčšinu populácie. Práve toto „správanie“ neskôr vyústi do straty zázemia, životných istôt a spoločenského vylúčenia.
Slovo „domov“ zároveň nemôžeme chápať len ako „strechu nad hlavou“. Zo sociologického hľadiska je „domovom“ ucelený okruh blízkych ľudí, naplnený pocitom spolupatričnosti, čo je podopreté hmotným prostredím, v ktorom človek pobýva.
Preto je slovné spojenie „byť bez domova“ hlbšie, ako „byť bez strechy nad hlavou“. To prvé totiž znamená samotu, ťažobu izolácie, bolesť z vylúčenia, frustráciu a zúfalstvo, ktoré môže viesť až k sebadeštrukcii.
Aké sú však príčiny bezdomovectva ?
Ľudia bez domova sú rôznorodí a rozmanité sú aj ich životné príbehy. Líšia sa z hľadiska veku, pohlavia, primárneho prostredia, vzdelania a zdravotného stavu. Dôvody „odchodu“ na ulicu môžeme rozdeliť do 8 základných kategórií, ktoré sa však v mnohých prípadoch prekrývajú.
-
Nadmerné užívanie drog a alkoholu. Človek zlyhával v práci, nedokázal systematicky pracovať, resp. platiť účty. Zaťažujúce boli aj vysoké náklady na alkohol/drogy. Človeka nakoniec vyhodili z práce, ale aj z domova alebo ubytovne. Často ide o ľudí, ktorí majú aj iné adaptačné problémy, čo veľakrát pretrváva už od detstva, pričom závislosť bola len urýchľovačom/spúšťačom „pádu“.
-
Neschopnosť a neochota systematicky pracovať. Ide o neschopnosť, ktorá vyplýva z osobnosti človeka. Obvykle sa to prejaví už v detstve, hlavne vo vzťahu k škole. Spoločnou charakteristikou týchto ľudí je ľahkovážnosť, nezodpovednosť a lenivosť. Majú tendenciu parazitovať na rodičoch, ale keď rodičom dôjde trpezlivosť, skončia na ulici.
-
Kombinácia porúch správania a neochoty pracovať. Tieto osoby mávajú dlhy a problémy kriminálneho charakteru. Finančné prostriedky si zaobstarávajú nelegálnym spôsobom, kradnú, podvádzajú, správajú sa násilne a bezohľadne. Ide o ľudí s disociálnou poruchou osobnosti, čo je spočiatku posilňované negatívnym pôsobením rodiny a neskôr spoločenstvom jedincov s podobným konaním.
-
Duševná porucha. Jedinci s duševnou poruchou sú medzi bezdomovcami v najmenšom zastúpení. Ide o ľudí so schizofréniou, schizoafektívnou poruchou, narcistickou, hraničnou alebo inou poruchou osobnosti.
-
Zdravotné postihnutie. Zmyslové, mentálne či fyzické postihnutie, ktoré bráni človeku v tom, aby si našiel primeranú prácu. Ak sa nemá kto o neho postarať, pričom sociálny systém zlyháva, končí na ulici.
-
Tragédia a problémy v rodine. Ľudia bez stabilných sociálnych väzieb, po strate partnera, rodiča alebo inej blízkej osoby, prežívajúci domáce násilie, týranie, majúci vzťahové problémy.
-
Strata bývania v dôsledku iných okolností. Človek je pripravený o strechu nad hlavou podvodom alebo zneužitím zákona – právny nárok na byt/dom iných osôb.
-
Migrácia za prácou do veľkých miest alebo do iných krajín. Človek zostáva odkázaný sám na seba, niekedy nemá peniaze na návrat domov.
Typológia bezdomovectva
Hoci bezdomovectvo nie je novým fenoménom, aktuálne zaznamenávame prudký nárast počtu ľudí bez domova. Nejde pritom len o bezdomovcov spiacich na ulici, ale aj o celé rodiny žijúce v neistých, nevyhovujúcich alebo dokonca nebezpečných podmienkach.
Často je to dôsledok štrukturálnych podmienok, ako nedostatok lacných bytov, vysoká nezamestnanosť alebo nedostatočná starostlivosť o postihnuté osoby.
Najväčší vplyv na terminológiu bezdomovectva v Európe má v súčasnosti organizácia FEANTSA. Táto federácia vytvorila typológiu bezdomovectva ETHOS. V typológii sú rozlíšené 4 základné kategórie bezdomovectva.
-
Osoby bez prístrešia (tzv. zjavné bezdomovectvo). Ide o ľudí, ktorí žijú priamo na ulici, prespávajú vonku (napr. pod mostom), na verejných priestranstvách (napr. lavičky, stanice, zastávky a pod.). Väčšinou využívajú núdzové ubytovanie iba na prespanie (nízkoprahové zariadenia, nocľahárne a pod.).
-
Osoby bez obydlia. Títo ľudia sú dočasne ubytovaní v útulkoch pre bezdomovcov. Ďalej sú to ženy, ktoré prežili domáce násilie a ktoré teraz žijú v zariadeniach núdzového bývania a v krízových strediskách; seniori a zdravotne postihnutí ľudia, odkázaní na pomoc iných; ľudia po ukončení inštitucionálnej starostlivosti (v detských domovoch, zdravotníckych zariadeniach, vo väzniciach); migranti dočasne ubytovaní v azylových zariadeniach.
-
Osoby s neistým bývaním. Ide o ľudí, ktorí sú v mieste svojho bydliska ohrozovaní násilím alebo kde existuje hrozba vykázania políciou. Tieto osoby majú často neisté užívacie právo (napr. hrozba súdneho vysťahovania, výpoveď z nájomného bytu, bývanie bez legálnej nájomnej zmluvy a pod.).
-
Osoby s neprimeraným bývaním. Ľudia, ktorí majú nevyhovujúce, resp. nedostatočne vybavené bývanie – napr. bez elektriny, vody, plynu. Veľakrát ide o provizórne bývanie, napr. maringotky, záhradné chatky, unimobunky. Zaraďujeme sem tiež osoby, ktoré majú extrémne veľa spolubývajúcich v jednej izbe/miestnosti.
Z hľadiska času rozlišujeme:
-
Krátkodobé bezdomovectvo. Človek je v stave akútnej núdze – práve sa ocitol na ulici. Väčšinou ide o dôsledok pracovnej či rodinnej krízy. Ak sa mu pomôže okamžite, pravdepodobne na ulici dlhodobo nezostane.
-
Dlhodobé bezdomovectvo. Človek je na ulici niekoľko mesiacov až rokov, pričom kritická hranica je 1 až 2 roky. Súčasný život mu znemožňuje návrat do spoločnosti. Ide hlavne o zvyk, stratu sebaúcty, nízke životné ciele, neexistenciu sociálnych väzieb, stratu pracovných i sociálnych návykov, či neschopnosť komunikovať s úradmi.
Bezdomovectvo sa dotýka každého človeka, ktorému nie sú ľahostajné neduhy civilizácie. Ak má byť naša spoločnosť zdravá a zachovať si humánne hodnoty, mali by sme rešpektovať dôstojnosť každého jedinca.
Nesmieme dovoliť, aby čo i len jeden ľudský život vyhasol kvôli našej nevšímavosti. Ľudia bez domova potrebujú našu pomoc, aby sa mohli opäť zaradiť do života. Čo sme pre to ochotní urobiť?
( zdroj: https://slovenskypacient.sk )