Eliška Chmurčiaková


Boj o život mojej dcérky Elišky: Príbeh odvahy a nádeje

Som mamou 7-ročnej Elišky. V roku 2019 nám život obrátila naruby tragická správa – môj manžel a Eliškin ocko zomrel na akútnu leukémiu. Neskôr sa švagrinej zistila prítomnosť patogénneho variantu GATA2, čo viedlo k tomu, že aj Eliške vykonali genetické testy. V októbri 2022 jej potvrdili prítomnosť toho istého patogénneho variantu GATA2, ktorý zdedila po svojom ockovi.

Nasledoval kolotoč vyšetrení, ktoré zahrňovali dvakrát odber kostnej drene – najprv v Banskej Bystrici a potom v Bratislave na Kramároch. Tím lekárov v Bratislave rozhodol, že Eliške je potrebné vymeniť kostnú dreň. Bolo to ako zlý sen, z ktorého sme sa nemohli zobudiť. Všetko sa dialo veľmi rýchlo a o pár mesiacov našli Eliške vhodnú darkyňu.

Dňa 19. januára 2024 jej na transplantačnej jednotke kostnej drene v Bratislave vymenili kostnú dreň. V nemocnici sme strávili takmer dva mesiace, kde Eliška nemohla vychádzať z izby. Prešla si veľkým utrpením, nevoľnosťami, bolesťami bruška a stratou vlasov. Bolo to psychicky veľmi náročné obdobie pre nás obe. Napriek tomu, Eliška ukázala obrovskú odvahu a bojovala statočne.

Po prepustení z nemocnice sme museli chodiť na pravidelné kontroly do Bratislavy – najprv každý týždeň, teraz každé dva týždne. Výsledky boli raz lepšie, raz horšie, ale momentálne sú na dobrej ceste. Eliška nemôže chodiť do školy a má individuálne vzdelávanie z domu, ktoré prebieha online. Celá táto situácia je finančne veľmi náročná, keďže nemôžem chodiť do práce.

Hoci ešte nemáme vyhraté, verím, že tento boj zvládneme. Ďakujeme všetkým za každú pomoc, veľmi si to vážime a zo srdca ďakujeme.