Samko Skuhra


Samkov Príbeh: Bojovník od narodenia

Samkov príbeh sa začal písať už pri pôrode. Bol štvrtok, 7. júla 2022. Všetko sa zdalo byť v poriadku až do chvíle, keď sa skalená plodová voda a zakliesnené ramienka spojili v nečakanú komplikáciu. O 17:45 sme uvideli malé schúlené klbko. „Prečo neplače?“ spýtala som sa lekárky so slzami v očiach. Odpoveďou bolo len ticho a smutné pohľady lekárov a sestier. Samko nedýchal. Museli ho predychávať. Potom sme započuli tichučké zaplakanie. „Žije.“

Tento moment bol pre nás šokom a naplnený obrovským strachom. V noci museli Samka previezť na JIS Kramáre. Bola polnoc, všade ticho, a my sme len čakali na sanitku s inkubátorom. Držali sme ho za jeho malú ručičku, až kým ho neodviezli. Stáli sme pri okne a sledovali, ako odchádza. Pocit beznádeje a strachu sa nedá opísať.

Nasledovalo dlhých 21 dní plných nádeje a obáv. Na šiesty deň Samkovho života sme zažili ďalšiu krízovú situáciu - museli ho až štyrikrát oživovať. Sledovať, ako sa jeho malé telíčko zdvíha a klesá, a čakať, bolo neznesiteľné. „Podajte kyslík, odchádza nám.“ Ale náš malý bojovník to nevzdal. V ten istý deň mu museli urobiť aj MRI, ktoré ukázalo, že Samko má ťažkú multifokálnu epilepsiu a silné zakrvácanie do mozgu. Samko sa musel znovu naučiť papať, najprv cez nosnú sondu a potom cez flaštičku. K dýchaniu mu pomáhal prístroj. Ale náš hrdina to zvládol. Za dva týždne začal sám dýchať a papať a mohli sme ísť domov. Presne po 21 dňoch sme sa vrátili domov.

Už v prvom polroku sme s týmto naším malým klbkom absolvovali až 20 vyšetrení. Kvôli silnej epilepsii sme začali cvičiť Bobath koncept. Samko bral v tomto období silné lieky, ktoré ho utlmovali, a kvôli nim úplne nenapredoval. No tým sme sa nenechali odradiť. So Samkom sme chodili dvakrát do týždňa na rehabilitácie a podstupovali jedno lekárske vyšetrenie za druhým. Keď mal Samko jeden rok, diagnostikovali mu detskú mozgovú obrnu – spastickú kvadruparézu. Pridružili sa aj ďalšie diagnózy ako strabizmus, trigonocefália a mikrokrania.

Samko však na sebe tvrdo pracuje. Dodnes absolvoval osem rehabilitačných pobytov. Denne štyrikrát doma cvičíme, aktuálne Vojtovu metódu. Týždenne absolvujeme 2-3 rehabilitácie a ďalšie podporné terapie. Samko je sledovaný v 14 lekárskych ambulanciách. Dnes dokáže svojou hatlaninkou zopakovať pár slov, vie sa nám pozdraviť, keď prídeme domov, a ukázať, kam chce ísť. Neuveriteľne rád si prezerá knižky, ktoré si vie sám otvárať. Miluje hudbu, ale má len svoj vlastný playlist, ktorý sa mu najviac páči.

Čo sa týka fyzickej stránky, Samkov najväčší úspech je, že keď ho posadíme do sedu, dokáže sa udržať na ručičkách a udrží hlavičku. Čo je pri jeho diagnóze veľký úspech. Samko je veľmi vnímavý a svojim tempom si pomaličky napreduje. Sme vďační za každý jeden malý krôčik vpred, za každý progres, ktorý sa udeje, keďže ani takýto pokrok nám nikto nezaručoval. Veríme, že jeho snaha a vytrvalosť sa tak ako doteraz aj naďalej vyplatí. A ďakujeme, že aj napriek tomu všetkému, čo musí Samko každý deň zvládnuť, nás vždy poteší svojim krásnym úsmevom na tvári.

Aj napriek tomu, že je pre nás táto situácia veľmi finančne náročná – cestovanie k lekárom, na rehabilitácie, pobyty, pomôcky na cvičenie a ortopedicko-protetické pomôcky – vieme, že musíme ďalej bojovať. Musíme ísť ďalej! Nesmieme strácať čas a musíme sa mu aj naďalej venovať, cvičiť a pracovať, aby sme mu vytvorili čo najlepší a najkrajší život. Aby sa tešil zo života. Aby sa tešil, že tu je. A my pre to robíme všetko, čo je v našich silách.

Nie je čas strácať čas!