Závislosti sú komplexným a rozšíreným problémom, ktorý ovplyvňuje jednotlivcov, rodiny aj celú spoločnosť. Hoci sa často zameriavame na závislosti na látkach, ako sú alkohol, drogy alebo nikotín, existujú aj nelátkové závislosti, ako je závislosť na internete, hraní hier, nakupovaní či hazardných hrách. Nezáleží na tom, či ide o látkovú alebo nelátkovú závislosť, základné mechanizmy a rizikové faktory sú často podobné.
Jedným z najdôležitejších aspektov, ktoré môžu ovplyvniť rozvoj závislosti, je prostredie a zážitky z detstva.
Detstvo je obdobím, kedy sa formuje osobnosť, emocionálna stabilita a schopnosť zvládať stres. Traumatické zážitky, ako sú zneužívanie, zanedbávanie, rozvody rodičov, násilie v rodine či strata blízkeho, môžu zanechať hlboké rany, ktoré ovplyvnia ďalší vývoj dieťaťa. Štúdie ukazujú, že deti, ktoré zažili traumatické udalosti, majú vyššie riziko rozvoja rôznych psychických problémov, vrátane úzkosti, depresie a závislostí.
Jedným z najznámejších výskumov v tejto oblasti je štúdia Adverse Childhood Experiences (ACE), ktorá preukázala priamu súvislosť medzi početnosťou traumatických zážitkov v detstve a rizikom vzniku závažných zdravotných problémov v dospelosti. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že deti s viacerými negatívnymi zážitkami majú nielen vyššiu pravdepodobnosť rozvoja závislostí, ale aj chronických ochorení, problémov s duševným zdravím a zníženú životnú dĺžku.
Nelátkové závislosti, hoci sú menej viditeľné, môžu mať rovnako devastujúce dôsledky ako tie látkové. Závislosť na internete, sociálnych sieťach, hrách či nakupovaní môže viesť k sociálnej izolácii, problémom vo vzťahoch, finančným problémom a zhoršeniu fyzického aj psychického zdravia. Tieto závislosti často vznikajú ako mechanizmus ne/zvládania stresu, úzkosti alebo iných negatívnych emócií, ktoré môžu byť výsledkom traumatických zážitkov z detstva.
Preto je kľúčové venovať pozornosť detstvu a identifikovať rizikové faktory, ktoré môžu prispieť k vzniku závislostí. Prevencia a včasný zásah môžu výrazne znížiť riziko vzniku závislostí a podporiť zdravý vývoj dieťaťa. Teraz sa pozrieme na niekoľko príkladov dobrej praxe zo zahraničia, ktoré ukazujú, ako je možné efektívne riešiť tieto problémy a podporiť zdravý rozvoj detí a mladých ľudí.
Príklady dobrej praxe zo zahraničia
Island – preventívne programy pre mládež
Island je príkladom krajiny, ktorá úspešne znížila mieru zneužívania návykových látok medzi mládežou prostredníctvom komplexného preventívneho programu.
Islandský model zahŕňa:
- Zvýšenie času, ktorý rodičia trávia so svojimi deťmi: Podpora aktívneho zapojenia rodičov do života detí.
- Podpora športových a kultúrnych aktivít: Poskytovanie bezplatných alebo cenovo dostupných voľnočasových aktivít, ktoré mladých ľudí odvádzajú od rizikového správania.
- Pravidelné prieskumy medzi študentmi: Zisťovanie aktuálnych trendov a problémov medzi mladými ľuďmi, na základe ktorých sa prispôsobujú preventívne stratégie.
Kanada – program Roots of Empathy
Kanadský program Roots of Empathy sa zameriava na rozvoj emocionálnej inteligencie a empatie u detí.
Tento program:
- Prináša bábätká a ich rodičov do tried v školách: Deti pozorujú a učia sa o potrebách a emóciách bábätka, čo zvyšuje ich schopnosť rozpoznať a zvládať vlastné emócie.
- Podporuje sociálne a emocionálne učenie: Deti sa učia rozvíjať empatiu a lepšie medziosobné vzťahy, čo môže prispieť k zníženiu rizika vzniku závislostí v dospelosti.
Švédsko – program Triple P (Positive Parenting Program)
Švédsko implementovalo Triple P, program, ktorý poskytuje podporu rodičom s cieľom zlepšiť ich výchovné zručnosti.
Program zahŕňa:
- Rôzne úrovne podpory: Od všeobecných informácií pre všetkých rodičov po intenzívnu podporu pre rodiny s vysokým rizikom vzniku problémov so závislosťou.
- Zameranie na pozitívnu výchovu: Pomoc rodičom pri budovaní pozitívnych a stabilných vzťahov so svojimi deťmi, čo môže znížiť pravdepodobnosť výskytu problémov so správaním a závislosťami v neskoršom veku.
Korene závislosti siahajú hlboko do detstva, a preto je nevyhnutné venovať pozornosť preventívnym opatreniam už od raného veku. Príklady dobrej praxe zo zahraničia ukazujú, že cieľavedomé a systematické preventívne programy môžu mať pozitívny vplyv na znižovanie rizika vzniku závislostí. Investícia do zdravého a podporujúceho prostredia pre deti je kľúčom k zdravšej a šťastnejšej spoločnosti.
Zdroje:
- Felitti, V. J., Anda, R. F., Nordenberg, D., Williamson, D. F., Spitz, A. M., Edwards, V., ... & Marks, J. S. (1998). Relationship of childhood abuse and household dysfunction to many of the leading causes of death in adults. American Journal of Preventive Medicine, 14(4), 245-258.
- Sigfúsdóttir, I. D., Thorlindsson, T., Kristjánsson, Á. L., Roe, K. M., & Allegrante, J. P. (2009). Substance use prevention for adolescents: the Icelandic Model. Health Promotion International, 24(1), 16-25.
- Gordon, M. (2005). Roots of Empathy: Changing the world, child by child. Thomas Allen & Son.
- Sanders, M. R., Kirby, J. N., Tellegen, C. L., & Day, J. J. (2014). The Triple P-Positive Parenting Program: A systematic review and meta-analysis of a multi-level system of parenting support. Clinical Psychology Review, 34(4), 337-357.